Amnesia: A Machine for Pigs
Mlynček na mäso
Recenzia pre PC
pohlcujúci príbeh filozofický podtext hudba kvalitný český preklad
dĺžka absencia hororovej atmosféry absencia interakcie absencia logických hádaniek
Prvý raz sme prežili stratu pamäti - amnéziu - na našich obrazovkách už pred troma rokmi. Z chladného severu prišla mrazivá adventúra Amnesia, ktorá nás v pohľade z vlastných očí zobrala na životnú jazdu. Prebudili sme sa v tajomnom sídle zahaleným oparom strašného tajomstva a pomaly sme mali možnosť rozpletať jeho nitky, pričom nám po chrbte behali zimomriavky. Intenzívny, no najmä zábavný strach bolo to, čím Amnesia vynikala. Báli sme sa veľmi, ale zároveň aj radi.
S trochou nadnesenia by sme mohli povedať, že prvá Amnesia bola hrou, s ktorou v balení mali prichádzať aj balíky plienok. Hustá hororová atmosféra dýchala z každého pixelu a nič podobné sme už nemali šancu nikde inde zažiť. Aj preto boli očakávania po ohlásení druhej časti vysoké. Možno až príliš. Švédi z Frictional Games prebrali úlohu produkcie a za vývojom stojí britské štúdio The Chinese Room (Dear Esther). To so sebou prinášal potenciál zachovania pôvodnej atmosféry a prepracovania naratívnej zložky. Ten sa však vytráca do prázdna a ukazuje sa, že nadviazať na kvality pôvodnej hry je pre autorov nesplniteľnou úlohou.
Na scéne je hlavný hrdina s amnéziou, nachádza sa vo veľkom a prázdnom sídle, z hmly sa vynárajú tajomstvá, ale aj hrôzy minulosti, no aj napriek tomu sa pri hraní Amnesia: A Machine for Pigs necítite tak, ako by ste sa mali. Aj napriek tomu, že sa hra snaží tváriť ako originál, tak už prvé chvíľky strávené v nej dávajú najavo, že niečo nie je úplne v poriadku. Herné mechanizmy nevyvolávajú želaný efekt, strach sa nedostavuje a vy hrou vlastne len plynule plávate, než aby ste ju prežívali.
Je snáď len jediná vec, ktorá v Amnesia: A Machine for Pigs funguje v priebehu celej dĺžky na výbornú a tou je príbeh. Balansuje na pomedzí reality a halucinácioe a hrdinu v ničom nešetrí. Nie je to len osobná honba za vyslobodením sa zo spleti tajomstiev chýbajúcej pamäti, ale aj postoj k spoločnosti a jej posunu vpred po kostiach a lebkách tých, ktorí padli za obeť pokroku. Začiatok 20. storočia bol sprevádzaný nádejou a strachom zároveň. Začínal nový vek, človek ovládal silu pary a elektriny, čo boli hlavné prostriedky napredovania. Hra sa pýta: "Za akú cenu?"
A Machine for Pigs je stroj. Stroj na prasatá, ktoré sa bezmyšlienkovito ženú na porážku, aby poslúžili niekomu inému. So zásterkou továrne na spracovania mäsa ho zostrojil Oswald Mandus po tom, čo sa vrátil z katastrofálnej cesty do Mexika. Horúčkové halucinácie zmenili jeho pohľad na svet, ktorý chce teraz svojským spôsobom zachrániť pred sebou samým, pred budúcnosťou a to aj za cenu najvyššej obete. Jeho snaha kulminuje na Silvestra v roku 1899. Vtedy sa do jeho roly vžívate vy, bez spomienok, len s túžbou nájsť vlastné deti.
Aj keď samotný príbeh vás láka a je asi najlepším aspektom hry, tak jeho narácia v surrealistickom svete často trochu kolíše. V priebehu postupu sa doň ponárate prostredníctvom niekoľkých kanálov. Nachádzate útržky svojho denníka. V nich sa prelína súčasnosť, minulosť, ale aj budúcnosť a halucinácia, takže si musíte „upratovať“ jednotlivé segmenty príbehu. Po ceste narážate na rôzne preludy, vizuálne aj zvukové, ktoré vám ukazujú segmenty stratených spomienok. A nakoniec je tu tajomný hlas na druhom konci telefónu. Netušíte, komu patrí, pomáha vám, ale na oplátku od vás niečo chce. Dostáva vás stále hlbšie a to v prenesenom aj doslovnom význame.
